História

História vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Sobotišti.

Na úvod niekoľko slov o vzniku hasičstva vôbec. Človek už od nepamäti využíval oheň vo svoj prospech. Či už to bolo pre svoju potrebu ako je varenie, svietenie, ochrana pred divou zverou alebo na zabezpečenie tepla tak i na rozvoj svojho územia jednak vypaľovaním lesných porastov a neskôr pri svojich výbojoch vypaľovaním nepriateľských opevnení, miest a pod. Ale v niektorých prípadoch sa mu oheň vymkol z pod kontroly a prichádzalo k poškodeniu alebo zničeniu jeho majetku a príbytkov. Preto sa z rôznych dôvodov zamýšľal nad ochranou proti tomuto živlu . 
Boj proti požiarom bol organizovaný od čias starovekého Egypta, Asýrie, Babylonu, Grécka alebo Rímskej ríše. Aj v niekdajšom Uhorsku, teda aj na našom území malo hasičstvo živelný charakter. Až od 17. storočia sa začalo s čistením komínov, ktoré vykonávali putovní kominári. Následne na to sa začalo s výstavbou murovaných komínov a zavedeniu hlásnej a varovnej služby. Organizovanejší vývoj ochrany pred požiarmi hornouhorských miest a obcí poznamenali predovšetkým štatúty, policajnopožiarne predpisy, resp. poriadky hasenia ohňa, ktoré iniciatívne vydávali magistráty jednotlivých miest. Prvé všeobecné predpisy celoplošného významu vytvárajúce základy organizovania a riadenia ochrany pred požiarmi boli vydané počas panovania Márie Terézie formou kráľovských nariadení v rokoch 1736 - 1777. K výraznejšiemu pokroku v tejto oblasti prišlo za panovania Jozefa II. vydaním jeho nariadenia v roku 1788. Avšak za prvú právnu normu v našej oblasti možno považovať nariadenie uhorského ministerstva vnútra č. 3356 zo 17. júna 1869 a nariadenie z 12. augusta 1888 o požiarnej polícii. Na základe týchto nariadení sa začali v obciach organizovať prvé hasičské hliadky a neskôr i hasičské spolky. Ich zakladanie sa spočiatku stretávalo s byrokraciou, no postupne tieto hasičské spolky preukázali svoju životaschopnosť. Na území terajšieho Slovenska bol prvý hasičský zbor založený v Prešove v roku 1847 a druhý v Spišských Vlachoch v roku 1863, v roku 1867 v Bratislave a postupne v ďalších mestách – Trnava, Nitra, Trenčín, Košice, Rožňava, Sereď, Levice, Považská Bystrica, Topoľčany, Šamorín a iné. V roku 1870 sa uskutočnilo v Šoproni ustanovujúce valné zhromaždenie Uhorského krajinského hasičského zväzu už za účasti existujúcich slovenských zborov. Následne na to prichádza v nasledujúcich rokoch k zakladaniu dobrovoľných hasičských zborov na celom území Slovenska. 
Najväčšími priekopníkmi hasičstva v tejto dobe boli Ján Gočár, ktorý uverejnil výzvu Zakladajme hasičské spolky s podtitulom „ S ohňom do ohňa “ v roku 1872; ďalej gróf Szechényi, Ferdinand Martinengo – obaja pôsobili v Bratislave a jej okolí, Jozef Kohút v Turci, Samo Daxner v okolí Tisovca, Ján Gočár v Trenčianskej župe. Objavili sa i prvé hasičské cvičebníky, ktoré boli spravidla trojjazyčné ( maďarsko – nemecko – slovenské ). Ich vydavateľmi boli Alexander Schmidt, Samo Daxner a Jozef Kohút. 
Do tohto obdobia sa viaže i vznik nášho dobrovoľného hasičského zboru. Dátum založenia je doložený zápisnicou v maďarskom jazyku zo dňa 3. Marca 1889, kedy 18 občanov z Habánskeho dvora, 25 občanov z mestečka a dvaja židia na ustanovujúcom zasadnutí založili Dobrovoľný hasičský zbor v Sobotišti a 24 z nich sa stalo riadnymi členmi tohto zboru. Jeho prvým veliteľom bol Dr. Alexius Štetina. Zbor začínal za veľmi skromných podmienok. Vo výbave zboru bola prenosná striekačka s výkonom do 200 l/min, plátené vedrá, rebríky s dosahom do 4 metrov. Oblečenie bolo modrej farby a helmy podľa vzoru rímskych légií kožené s mosadzným hrebeňom. Postupne sa zbor začal vybavovať výkonnejšou technikou a výstrojom. Po finančnej stránke tiež nebol na tom dobre. Na zlepšenie tohto stavu začal zbor organizovať tanečné zábavy v Kľúčiarni, pri Habánskom mlyne a potom v parku tzv. Panskej záhrade a v prípade nepriaznivého počasia v niektorom z hostincov alebo v kultúrnom dome. Výťažky z týchto zábav boli použité najmä na zabezpečenie výstroje a oblečenia družstva. Pri zbore bola v roku 1892 založená hudba, ktorá hrala na miestnych zábavách. Vplyvom vysťahovalectva do USA a Kanady sa začali v zbore obmieňať členovia a postupne začala upadať disciplína. Preto bol zavedený poplatok – pokuta za neúčasť na cvičeniach zboru a minimálna dĺžka členstva na tri roky. DHZ pracoval s menšími prestávkami do prvej svetovej vojny. Po jej skončení bola jeho činnosť obnovená a zbor mal 39 členov. V roku 1921 vstúpil do radov zboru miestny učiteľ evanjelickej školy Jozef Oberuč, ktorý sa neskôr stal veliteľom, predsedom a kronikárom zboru. Jemu vďačíme za všetky zachovalé materiály a preklad zápisníc z maďarského jazyka do slovenčiny a napísanie pamätnej knihy Dobrovoľného hasičského zboru v Sobotišti. V roku 1922 poriadala Zemská hasičská jednota zjazd hasičstva v Trenčíne, avšak vybraný delegát ( starosta zboru, ktorého meno sa neuvádza ) sa tesne pred konaním zjazdu vzdal funkcie a na zjazde náš zbor nikto nereprezentoval. V tej dobe náš zbor vykonával funkciu zboru i v susednej obci Podbranč, odkiaľ bol odvádzaný určitý poplatok na činnosť zboru. 1.marca 1923 vstupuje náš zbor do Zemskej hasičskej jednoty č. 10 v Senici, zbor začal odoberať Hasičské listy ( tie sú k dispozícii na hasičskej zbrojnici v takmer celom svojom vydaní až po dnešné časopisy – Požiarnik ). Zbor spolupracoval s obcou a obec z času na čas vyčlenila finančné prostriedky na zakúpenie výstroja a oblečenia pre hasičov. V roku 1926 bol za pomoci členov DHZ Sobotište založený zbor v Podbranči. V roku 1930 sa stáva veliteľom Jozef Oberuč a sú kladené požiadavky na obec na zakúpenie novej motorovej striekačky a stavby hasičského skladiska. Toto bolo uskutočnené v roku 1932 ( striekačka je vo vlastníctve zboru i dnes, ale je nefunkčná ), slávnostne bola uvedená do prevádzky 29. júna 1933, kedy bola opravená i strážnica a skladište pri príležitosti konania Petro Pavlovskej zábavy. 26. apríla 1936 sa v budove vzdelávacieho spolku M. R. Štefánika ( budova starého kultúrneho domu ) konalo zasadnutie Okresnej hasičskej jednoty č. 10 v Senici. V roku 1937 na zjazde hasičstva v Bratislave mal náš zbor zastúpených 17 hasičov na čele s Jozefom Oberučom – námestníkom OHJ č. 10 v Senici. V roku 1938 sa začalo schyľovať k vojnovým udalostiam, čo sa prejavilo i na činnosti zboru. Prišlo k prerozdeleniu a nácviku činností pri leteckých útokoch a vojnových udalostiach. Po vyhlásení autonómie Slovenska a mníchovskom diktáte prišlo znovu k reorganizácii zboru. Začiatkom vojnových rokov zbor oslávil svoje 50. ročné trvanie, od obce dostal prápor. Tento bol navrhnutý bratislavskou firmou Františka Hudáňa a pri jeho odovzdávaní boli do žrde osadené klince popredných činiteľov ZHJ, obce a členov DHZ. Prápor zbor vlastní dodnes a môžete si ho pozrieť, lebo ho používame pri významných udalostiach. Slávnosti sa zúčastnil i veliteľ Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku Belo Voldán. V tom čase mal zbor 31 činných členov a jedného čestného člena. Počas vojnových rokov zbor zasahoval pri požiaroch po bombardovaní, veľa jeho členov muselo narukovať a jeho činnosť bola obmedzená. V júli 1945 bolo valné zhromaždenie DHZ, kde sa obnovila jeho činnosť po vojne a začala sa riadna činnosť v rámci OHJ č. 10 v Senici. Pri oslavách 60. výročia založenia zboru bol prítomní opäť Bela Voldán a hasičské zbory z okresu Senica ( Čáry, Šaštín ), ako i ich velitelia, okresný veliteľ Juraj Zuščík, veliteľ OHJ Malacky Dr. Přenosil a hasičský zbor z Turej Lúky. V roku 1950 dostal zbor prvé nákladné auto – Opel Blitr, ktoré si upravili pre svoju potrebu. V tomto roku sa prvý krát konali v našej obci preventívne prehliadky domov v rámci tzv. týždňa hasičstva – začiatok preventívno – výchovnej práce a práce a mládežou v našom zbore. V roku 1952 zanikla Okresná hasičská jednota a vznikol Československý zväz požiarnej ochrany. Zrušilo sa pomenovanie hasič a zaviedol sa pojem požiarnik. Prišlo k zmenám vo vedení okresu. Náš zbor opustil jeho dlhoročný veliteľ Jozef Oberuč, ktorý odišiel na nové pôsobisko. Veliteľom sa stáva pán Karol Jelínek, ďalšia významná osoba v živote nášho zboru. Bol mu v roku 1989 udelený titul Zaslúžilý člen DPO a tento rok sa bude na jeho počesť konať piaty ročník hasičskej súťaže o Pohár Karola Jelínka. V roku 1956 bola za výdatnej pomoci členov zboru v strede obce vybudovaná viacúčelová požiarna nádrž na potoku Teplica vybudovaním stavidiel, ktoré slúžia podnes. V roku 1957 bol zboru pridelený požiarny automobil TATRA 805 DVS 8, ktorý slúžil do roku 1986. V roku 70. výročia založenia zboru ( 1959 ) sa dala do užívania nová požiarna zbrojnica, ktorá s menšími úpravami slúži i teraz svojmu účelu i keď nevyhovuje súčasným požiadavkám na činnosť, ktorú zbor vykonáva. 
Zmena v činnosti hasičských zborov nastáva po druhom zjazde Československého zväzu požiarnej ochrany v roku 1960, kedy sa uskutočnila územná reorganizácia a vzniklo 33 okresných výborov z 96. Zbor v uvedenom období nacvičil niekoľko divadelných predstavení, vykonával preventívno výchovnú prácu a podieľal sa na budovaní obce – výstavba základnej školy v rokoch 1964 – 1966, výstavba hasičského skladišťa ( ako prístavba hasičskej zbrojnice ) a mnoho iných aktivít. Na veľmi dobrej úrovni začal spolupracovať s miestnym jednotným roľníckym družstvom. Náš DHZ v tomto období bol najväčší do počtu členov v okrese Senica a jeho stav bol 148 členov. Do okresného výboru sa dostal pán Karol Jelínek ako člen a neskôr ako predseda preventívnej komisie. 
Oslavy 80. výročia založenia zboru v roku 1969 sa nekonali, boli len spomenuté pri konaní Petro Pavlovskej zábavy. Členovia zboru postupne absolvovali rôzne kurzy v Ústrednej škole ZPO v Martine ( veliteľské, prevencie, strojníkov a pod. ). Zbor organizoval za pomoci miestneho JRD rôzne tematické zájazdy po celej republike. Pri príležitosti 90. výročia vzniku založenia zboru bola na požiarnej zbrojnici vybudovaná spoločenská miestnosť a túto podobu má zbrojnica doteraz. DHZ začína nástup novej generácie a začína zdravo súperiť pri rôznych hasičských súťažiach. Najprv sa dostavili úspechy v rámci okresných súťaží poľnohospodárskych družstiev, kde získali dvakrát prvenstvo a v západoslovenskom kraji boli druhí. Mnohí súťažiaci sú ešte podnes členmi zboru a sedia tu s nami. A to už bola predo dvermi storočnica. Jej oslavu sme vykonali dôstojne, boli ocenení mnohí naši členovia, ako i bor. Po tomto období nastáva obdobie žatvy nášho súťažného družstva v kategórii mužov a v kategórii družstiev CO ( dnes nad 35 rokov ). Najprv sa začali presadzovať v rámci okresu a v roku 1999 sa prvý krát prebojovali na krajské kolo previerky pripravenosti do Mliečna – časť Šamorína. Tu ešte zaplatili nováčikovskú daň a postup na republiku im ušiel o vlások. Bol to pekný darček k 110-mu výročiu založenia zboru, no nebol to ten najvyšší. Ten prišiel vo forme Čestnej zástavy DPO SR, ktorú nám odovzdal vtedajší viceprezident DPO SR JUDr. Jozef Minárik. To bolo veľké povzbudenie pre náš zbor. V roku 2000 sme reprezentovali Slovensko na Majstrovstvách Českej republiky v Sušiciach, kde naše družstvo v medzinárodnej časti zvíťazilo. Skúsenosti z tejto súťaže nedali na seba dlho čakať. Už v nasledujúcom roku sa naši chlapci s prehľadom prebojovali až do republikového kola previerky pripravenosti do Turan, kde získali svoj historický prvý titul. Tento úspech zopakovali i v roku 2003 v Lipanoch za výdatnej podpory našich fanúšikov a podobne to bolo i v roku 2005 v Šuranoch. Potom nastala generačná výmena a v roku 2007 sme tento úspech už neobhájili. 
V roku 2000 sa začalo intenzívnejšie pracovať s hasičskou mládežou a hneď v prvý rok sa dievčatá prebojovali až do finále – celoštátneho kola hry plameň v Gabčíkove, kde obsadili ôsme miesto. I deti rýchle rastú a tak v roku 2003 súťažili v dorasteneckej kategórii, ale za družstvo chlapcov, ktoré sa prebojovalo po boku svojich vzorov – mužov až do celoslovenského finále v Lipanoch, kde obsadili piate miesto ( v družstve chlapcov boli štyri dievčatá z deviatich pretekárov ). Úspechy mužského družstva vyvrcholili v Okresnej hasičskej lige, keď vyhrali prvých šesť ročníkov za sebou ( 2000 – 2005 ). Nezaostávalo ani družstvo „ starých pánov “, ktoré sa od roku 1987 umiestňuje na prvých troch miestach v rámci okresu. A z družstva dorastencov nám vyrástli pekné ženy, ktoré sa doplnili skúsenejšími a od roku 2007 sa začali aktívne zapájať do súťaží v rámci okresu a hneď sa dobre zapísali. Začali domov nosiť poháre za medailové umiestnenia z okresného kola, pohárových súťaží i okresnej hasičskej ligy. 
Dosiahnutím uvedených výsledkov náš zbor stúpol v povedomí okolitých zborov, občanov i orgánov DPO. Za tieto výsledky sme vďační nasledovným členom nášho zboru: predseda Ing. Ondrej Hurbanis i tréner mládeže, Ján Skok, Miroslav Slezák Starší, Marián Hurbánek, Viliam Matúš starší, Zdenko Dobrucký starší, Jozef Blanárik, Martin Filka, Ján Hyža, Milan Mareček, Ján Kutálek, Bc. Jaroslav Černek, Mgr. Igor Sukupčák, Zdenko Dobrucký mladší, Pavol Fusek, Ján Blanárik, Peter Blanárik, Miroslav Krč- Turba, Milan Matúš, Vladimír Černek, Dušan Malár, Miroslav Slezák mladší, Marta Blanáriková, Zuzana Hurbanisová, Jaroslav Skok, Božena Kramárová, Viliam Matúš mladší, Peter Albrecht a mnoho ďalších. Práca našich členov bola ocenená i najvyššími vyznamenaniami: 
- zaslúžilý člen DPO už nežijúci Karol Jelínek v roku 1989 v Přibyslavi, 
- zaslúžilý člen DPO pán Ján Matúš, titul udelený v roku 200 v Bratislave, 
- medailu za Zásluhy o výcvik M. Schmidta majú traja členovia: Božena Kramárová, Ing. Ondrej Hurbanis a Ján Skok, 
- medailu Za mimoriadne zásluhy obdržali: Miroslav Hurbánek, Ing. Ondrej Hurbanis, Božena Kramárová, družstvo mužov DHZ a DHZ Sobotište. 
Mnoho našich členov je držiteľom výkonnostných tried, odznakov odbornosti. V súčasnosti sme zbor, ktorí má najviac nositeľov prvej výkonnostnej triedy v prebore jednotlivca v okrese. V tomto roku si naši členovia prilepšili aj v odznaku odbornosti, keď siedmi získali II. stupeň a šestnásti III. stupeň. Dvanásť členov zboru, ktorí sú zaradení do obecného hasičského zboru v tomto roku absolvovalo základnú odbornú prípravu členov OHZ. 
Naši členovia sú i darcami krvi. Celkom v súčasnej dobe chodí darovať krv 27 členov a pán Jozef Blanárik je držiteľom diamantovej plakety MUDr. Jánskeho a pani Marta Blanáriková a páni Viliam Matúš starší, Zdenko Dobrucký starší, Miroslav Slezák starší a Viliam Bílik sú nositeľmi zlatej plakety. Ďalších päť členov má striebornú plaketu a päť bronzovú plaketu. 
Zbor vykonáva i zásahovú činnosť pri požiaroch a mimoriadnych udalostiach. Minulosti to bol požiar mlyna na Podbranči a požiare v našej obci. Neskoršie bol nasadzovaný pri požiaroch po náletoch v druhej svetovej vojne, pri lesných požiaroch na Záhorí v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, či pri požiari v Slovenskom hodvábe v Senici. V obci ako takej nie sú známe počas existencie hasičského zboru veľké požiare. Mnohí z nás majú v pamäti požiar u p. Michala Slezáka, požiar na bývalom MNV a požiar starého kultúrneho domu vo februári 2009. Sobotištský hasiči boli často preverovaní i prírodnými živlami. Povodne po búrkovej činnosti alebo počas jarného topenia sa snehu sa v našej obci vyskytovali i v minulosti, no opakujú sa pravidelne od roku 1997, kedy našu obec postihli pravdepodobne najničivejšie záplavy. 
Čo povedať na záver. 120 rokov je čas, ktorý vyplnilo zhruba 5 – 6 generácií. Každá žila a pracovala v určitom časovom období a preto zaželajme nasledujúcim  generáciám,  nielen  hasičov  veľa  úspechov  v  ich  práci  a  hasiči  nech  plnia  odkaz,  ktorý  majú  na  zástave  už  70  rokov:

Bohu ku cti, blížnemu ku pomoci.